TLAČOVÁ SPRÁVA:

Brány ukrajinského veľvyslanectva v Bratislave boli v pondelok 27. apríla 2026 zamknuté rozzúreným jednorožcom na protest proti politike ukrajinskej vlády.
(Upozornenie: táto správa obsahuje dramatické fotografie obetí vojny)
Od samého začiatku invázie Ruskej federácie na Ukrajinu – teda od roku 2022 – sú ukrajinské hranice pre mužov uzavreté a štátne inštitúcie týmto ľuďom neumožňujú voľný presun do bezpečia. Za bombardovanie ukrajinských miest a obcí nesú zodpovednosť ruská vláda a armáda. Ak však ukrajinská vláda bráni ľuďom v úteku pred touto hrozbou, nepochybne tým prispieva k okolnostiam, ktoré vedú k ich zmrzačeniu a zabíjaniu. Pre stovky tisíc mužov sa Ukrajina doslova stala väzením alebo koncentračným táborom, uzavretým miestnou vládou a zároveň bombardovaným na príkaz vlády susedného štátu.

Okrem toho sú muži na uliciach Ukrajiny násilím unášaní náborármi TRC a následne transportovaní na front, kde často utrpia početné traumy a zranenia alebo zahynú. Mnohí muži tiež riskujú svoje životy a znášajú drsné podmienky, aby prekročili ukrajinské hranice a vyhli sa nútenému odvodu do vojny. Nemalý počet z nich zahynul počas svojho zúfalého úteku – utopením v rieke, vyčerpaním, podchladením alebo v dôsledku zranení spôsobených pohraničnou strážou či ukrajinskou armádou.

Ukrajinská vláda uzavrela svoje hranice, prenasleduje opozíciu a presadzuje brutálne mobilizačné opatrenia, čím ešte viac prehlbuje rozsiahle zničenie spôsobené vojnou. Rozhnevaný jednorožec preto uzavrel ukrajinské veľvyslanectvo v Bratislave, aby symbolicky „zavrel“ úrad, ktorý komunikuje v mene štátu vykonávajúceho všetky tieto smrtiace opatrenia. Pozornosť jednorožca, ktorý túži po svete bez vojen a tých, ktorí ich organizujú, však nemôžu uniknúť ani ruské úrady, ani úrady iných štátov.
Jednorožec poznamenáva: „Kritika, ktorá sa zameriava výlučne na vojnové zločiny Ruska a Putinovho režimu, je zámerne jednostranná a manipulatívna. Takýto pohľad je zjavne v súlade s vojnovou propagandou európskeho a amerického imperializmu. Musíme na realitu vojny nazerať komplexne, nie iba ako na zločiny spáchané ruským imperializmom. Nemôžeme ignorovať významnú úlohu ukrajinskej vlády – a ďalších vlád – v utrpení, ktoré postihuje obyvateľstvo vo vojnových zónach, a najmä robotnícku triedu.“
Jednorožec sa odvoláva aj na to, čo spomenula charkovská skupina Assembly v jednom rozhovore: „Zakaždým, keď vám ukrajinskí predstavitelia alebo ich stúpenci rozprávajú o ukrajinských civilných obetiach ruského bombardovania, pričom ignorujú skutočnosť, že ich uzavreté hranice bránia týmto ľuďom utiecť do bezpečia, majte na pamäti: chcú len zakryť svoju zodpovednosť za tieto úmrtia.“

Jednorožec, ktorý zamkol brány ukrajinského veľvyslanectva v Bratislave, podporuje projekty pomáhajúce dezertérom z ukrajinskej, ruskej a ďalších armád, odmietavcom vojenskej služby, utečencom a ľuďom, ktorí sabotujú vojenskú infraštruktúru. Jedným z obľúbených projektov jednorožca, ktorý by rád odporučil všetkým, je solidárna sieť s názvom „Solidarity is the Way“. Viac informácií o tomto projekte nájdete na webových stránkach https://solidarityactivities.noblogs.org/
Rozzúrený jednorožec vyhlasuje, že bude bojovať proti všetkým štátom a ich vládam, ktoré využívajú ideológiu, nacionalizmus, náboženstvo alebo násilie na zmobilizovanie robotníckej triedy do vojny, zatiaľ čo predstavitelia týchto štátov a kapitalisti sa skrývajú v bezpečí, kde vytvárajú propagandu na podporu svojich vojen.
Jednorožec tiež vyhlasuje, že nebude robiť žiadne výnimky: vlády USA, Ukrajiny, Ruska, Iránu, Izraela, členských štátov EÚ, NATO a krajín BRICS, rovnako ako predstavitelia Hamasu, Hizballáhu a ďalších, ktorí organizujú vojny – to všetko sú ciele, na ktoré rozzúrený jednorožec zameria svoj hnev. Podľa jednorožca neexistujú žiadne spravodlivé alebo oslobodzovacie vojny organizované vládnucimi elitami. Vidí len rôzne ideologické ospravedlnenia vojen a viac či menej brutálne opatrenia vládnucej triedy, ktorá sa nás snaží vtiahnuť do vojny. Preto nemožno podporu akéhokoľvek štátu a jeho armády vo vojne považovať za otázku emancipácie tých, ktorí vo vojnách vždy trpia najviac.
